Cesta na závody bývá náročná sama o sobě a ani potom si rodič od stresu moc neodpočine. Přečtěte si, jak si “užila” první letošní Youth Games Janka Kucová z 3AL Klubu Poprad (článek ponechávám v originální slovenštině).

Na prvý pretek tejto sezóny vyrazili štyria jazdci nášho klubu. Lea Kucová v youth girsls, Gregor Gašpar a Matúš Horváth v promese a Daniela Gašparová šla zbierať skúsenosti mimo poradia v promese.

Ráno o 5:00 sme sa stretli tri nadšené mamy, naložili 5 detí a 4 bicykle do dvoch áut a vyrazili smer Brno. Ukrajujeme kilometre, kecáme a keď pred Žilinou strácam v späťáku druhé auto, zastavujem na benzínke, volám čo sa stalo. Zisťujem, že mali nehodu, auto je mimo vozovky, čakajú na odťahovku, pretože sami sa na cestu nedostanú. Chvalabohu všetci sú v poriadku a bez zranení.

Chvíľu zvažujem, či ísť ďalej, auto vyzerá, že je pojazdné, druhý šofér ma nabáda pokračovať, že oni pôjdu sami. No mne sa to nezdá a tak padá rozhodnutie, že ich čakáme a budeme pokračovať ďalej spolu. Medzitým dostávam informáciu, že ani hasiči ich nedokázali vytiahnuť, tak teda čakáme ďalej. Po 105-tich minútach čakania prichádzajú na benzínku a sme opäť kompletní. Všetci sú OK, auto oťukané z každej strany no schopné pokračovať v ceste.

Je jasné, že štart nemôžeme stihnúť ani teoreticky a tak volám riaditeľovi súťaže, vysvetľujem situáciu a prosím o pustenie našich jazdcov na štart. Dostávam nečakanú odpoveď… “dělejte co mužete… a kde to ste?… jo, jenom u žiliny?… tak to máte ještě hodně daleko… počkejte já se poradím…” ale pán riaditeľ má poradcov šikovných a múdrych, tak po chvíli dostávam odpveď, “tak jo prijedte, vystartujete až prijedete”… super, to by sme mali, pokračujeme teda ďalej aj keď oveľa pomalšie, keďže druhé auto nie je úplne v poriadku.

Zdolávame ďalších 200 km a vidíme tabuľku Brno! Hurá!!! Hlásim, “deti o chvíľu vystupujeme”… omyl! Navigácia náš ženie cez mesto a tunel, ktorý je uzavretý a tak sa v tom Brne motáme a motáme a motáme… situácia začína byť kritická, zastavujem na pumpe, pýtam sa na cestu a dostávam odpoveď, ktorú nechcem počuť, “nevím jak to vysvetlit, je tam spousta križovatek” dostávam papierik s inštrukciami, aj tak sa pýtame na každej križovatke na cestu a doslova a do písmena prichádzame na miesto pretekov 5 minút pred dvanástou.

Promensáci sú už dávno v cieli, ďalšia vlna jazdcov vrátane Lejkinej kategórie štartuje o 5 minút, a tak vybieham z auta, utekám všetkých zaregistrovať, dostávam štartovné čísla a musli kaše, a utekám naspäť do auta. Lejka s Matúšom vybehli z auta, postavili sa rovno na štart, ja ešte skladám biky Danielke a Gregorovi a dúfam, že stihnem Lejku pred tým ako vojde do sekcie. Stihla som, akurát sa stihnem opýtať či vie, ako ide trať a už je na rade.

Vchádza do sekcie, šikovne trafí ostrý kameň, a koleso je v tej chvíli prázdne. Tak nič, opäť sa presúvam behom k autu, tentokrát s bikom v ruke a rýchlosťou mechanikov F1 mením dušu v prednom kolese. (Ok, možno mi to trvalo pár sekúnd dlhšie :-) ).

Prebieha prvé kolo, Lejka má všetko za 5 a náladu na bode mrazu, Matúš hoci ide pekne dostáva 5 za minutú bránku, Danielka s Gregorom končia spravidla na prvom kameni. A ja? Pokúšam sa zachovať si chladnú hlavu 🙂. Nevadí mi ako jazdia deti, po 7-mich hodinách cesty sa iné čakať nedalo, no stále neviem prepnúť z modu šoféra do modu doprovodu. Stále prešlo len pár minút od kedy sme dorazili na miesto.

V druhom kole sa situácia upokojuje, Lejka dostáva prvú dvojku, začína sa usmievať a prekážky sú hneď jazditeľné, Matúš s radosťou hlási, že má nuly a jednotky, Danielka s Gregorom sa dostávajú v prekážkach podstatne ďalej. Užívame si pretek, jazdíme, tešíme sa. Po treťom kole a odovzdaní kariet, využívame ponuku bufetu, a vedieme klasické posúťažné reči o tom, kto kde šlapol a kto ako prešiel ten a ten kameň.

Dočkali sme sa vyhodnotenia výsledkov, vďaka sponzorom niekto neobišiel naprázdno a decká s lízatkami v ruke sa z toho tešia 🙂. Výsledky našich: Daniela Gašparová – mimo poradia promesa, Gregor Gašpar 15. miesto promesa, Matúš Horváth 8.miesto promesa, Lea Kucová tesne pod bedňou – 4.miesto youth girls.

Cesta domov prebieha bez problémov, občas zastavujeme, aby sme my šoféri doplnili hladinu kofeínu a 23:15 parkujem pred bytovkou. Otázka znie: je normálne, že už teraz sa teším na ďalšiu súťaž ??? 🙂

Odpověď zní: není 😀 Děkuji Jance za svolení použít příspěvek z facebookové stránky 3AL klubu Poprad. Na příští závody to mají o 200 kilometrů blíž, tak držím palce, ať další cesty už jsou bez komplikací a soutěže bez stresů! 🙂